Vzťahy naše každodenné – komunikačný ping-pong

V rozhovoroch

1. Nehovorme názor ako fakt!
2. Buďme intelektuálne bdelí, aktívne počúvajme
3. Buďme emocionálne citliví a stabilní, uplatňujme srdce
4. Buďme fyzicky pokojní, ovládajme svoju reč tela
5. Používajme humor, veľa sa spolu smejme. Smiech uvoľňuje vnútorné napätie.

Kladiem si otázku či nezabúdame čo sú zdravé vzťahy, či máme ujasnený postoj k ľuďom okolo nás, či vzťahy, v ktorých sme, vnímame ako rovnocenné.

Bez zaváhania a do najmenších detailov zreprodukujeme, čo nám druhá strana povedala, čím nás urazila. No už nie veľkú pozornosť venujeme tomu, čím sme do sporu sami prispeli. A tak na otázku „Čo si mu povedala ty? Odpoveďou je „Nič!“

Čo to znamená, ak sú ľudia k nám menej ústretoví, milí a ohľaduplní a práve naopak, sú častejšie konfliktní, pociťujeme nepokoj a nervozitu? Asi sme sa dostali, v oblasti vzťahov do problémov. Náš duševný stav sa odráža vo vzťahoch, ktoré s ľuďmi máme.

Vo vzťahoch máme častokrát rozdielne názory a vtedy do rozhovoru vstupujeme plní silných emócií. A tu spozornime, pretože môže ísť o veľa. Totiž, ak takýto rozhovor neodvedieme dobre, teda z rozhovoru nevyjdeme obe strany ako víťaz : víťaz, obe strany môžeme veľa stratiť.

Vyhratá bitka totiž neznamená byť vyhratá vojna. A vo vzťahu, je každá „bitka“ vopred prehratá. Preto nesúperme, spolupracujme.

Uznajme čo je objektívna pravda a čo je naše vnútorné, to subjektívne. Roztrieďme si preto, čo chceme povedať komunikačnému partnerovi, na tri kôpky: Fakty – Názory a interpretácie – Prežívanie. Nevyjadrujme naše prežívanie a dojmy ako fakty, ani svoje názory ako pocity. Majme v tom jasno, čo nám nevyhovuje, s čím a prečo nesúhlasíme. A čo by sme si priali ako zmenu, čo navrhujeme ako svoj vklad.

Personalizujme výrok:

• Z môjho uhla pohľadu…
• Ja mám z toho dojem…
• Začínam si myslieť, že …
• Keď ty robíš toto, tak ja sa cítim takto…
• Hnevá ma, keď…

Viac pozorujme, menej hodnoťme. Spoznávajme samých seba, svoje potreby a následne ľahšie spoznáme druhých ľudí.

Silná emócia, hnev, ľútosť, pochádza z nenaplnenej potreby. K lepšiemu pochopeniu nám môže poslúžiť koncept nenásilnej komunikácie, ktorej autorom je Marshall Rosenberg. A taktiež zručnosť sebakoučovania.

Násilie neznamená iba niekoho fyzicky udrieť. Výčitky, sarkazmus, irónia, kritika, rozkazy, či slovné vyjadrenie napr. „Ty si nezodpovedný!“, je tiež druh násilia, agresie.

Slovné spojenie „Ty si“, je útokom na osobnosť, sebaúctu druhého, čo podporuje rozvinutie komplexu menejcennosti.

Povedzme: „Ja potrebujem“, namiesto „Ty nerobíš“

Partner mešká na dohodnuté stretnutie a pri opakovanom volaní, sa z mobilu dozvedáme, že účastník je nedostupný. Máme strach, či sa mu niečo nestalo, naša fantázia sa snaží podsúvať tie najviac katastrofické scenáre, nastupujú obavy a domnienky. Po dvadsiatich minútach sa v zámke otáča kľúč a to, či nastupuje láskyplné zvítanie s partnerom, alebo nastúpia výčitky a vlastné prežívanie interpretované ako fakty, závisí od toho, či emócie využívame viac k jednaniu, alebo jednáme pod vplyvom emócií.

Takmer vždy vieme čo nás nahnevalo. Zvyčajne ľuďom povieme, čo  nechceme, ale už im nepovieme čo chceme a potrebujeme namiesto toho. Nepátrame po svojich pocitoch, prípadne sa o nich neodvážime hovoriť, požiadať priamo. A taktiež je tu druhá strana, ktorej môžeme s dávkou empatie dať príležitosť povedať svoju verziu, aby sme si mohli zrovnať dojmy a fakty.

Môžeme teda na vzťahy ísť inak a hlavne jasne tým, že:

1. Vyjadríme ako sa cítime (čo vnútorne prežívame)
2. Čo potrebujeme, čo je pre nás dôležité (ktorá naša potreba bola nenaplnená)
3. Čo by sme si od druhej osoby priali, aby nabudúce urobila
4. Oceníme porozumenie

A tomu predchádza práca so sebou, stíšenie sa, sebauvedomenie.

Sebauvedomenie cez 4P

1. Pozorujem čo sa ma dotýka, o čo tu ide
2. Pocity – uvedomujem si svoje pocity, dám im meno. Avšak nie “Som nahnevaný” ale “Cítim hnev”
3. Potreby – uvedomujem si aká moja potreba je ne/naplnená alebo ohrozená
4. Prosba – uvedomujem si o čo chcem požiadať (požiadam), čo potrebujem, hoci do budúcna ošetriť

Naše správanie je motivované našimi emóciami a naše emócie sú vytvárané našimi potrebami.

A naše potreby sa líšia a z toho zväčša pramenia nedorozumenia.

Zaujímajme sa preto, zamýšľajme sa akú odlišnú nenaplnenú potrebu mala druhá strana. A vnímajme tú potrebu, ako pre ňu dôležitú.

Ak dostaneme od druhej strany výčitku, ktorá sa nás dotýka, môžeme to zvládnuť s pokojom povedať, čo by sme radi počuli namiesto toho, aby sme rozumeli správne, nešli do obrany a následne si spolu nezahrali emočne náročný komunikačný ping-pong.

4P + Empatia

Porozumenie druhej strane, je vyjadrenie rešpektu k tomu, čo je pre ňu dôležité

1. Pozorujem čo hovorí, ako to hovorí, ako sa prejavuje
2. Pocity – skúmam aké pocity asi prežíva
3. Potreby – skúmam akú potrebu môže mať nenaplnenú, kde cíti hrozbu
4. Prosba – snažím sa identifikovať, o čo chce požiadať a verbalizujem to, hľadám riešenie

Marshall Rosenberg

Ak chceme zlepšiť komunikáciu vo vzťahoch, pôjde to, no musíme začať od seba.